Silový tréning a výživa

Dali to

 

Lenka a Katka

14285171_10209456639206112_337857606_o-534x800

 

 

lenka

Keby som povedala, že sa na prvý tréning teším, tak by som klamala. Netešila som sa. Pohyb mi bol cudzí. A ešte tie reči zainteresovaných, čo “vedeli viac” ako ja typu: “Tréner? Ten na teba bude kričať, nútiť ťa do niečoho.”

Prrr. Prrr. O tom nebola reč. Nekričal. Nenútil. Nehrešil. Neľutoval.

Len hneď na začiatku vysvetlil, že je to o mne. Veď ja niečo chcem dosiahnuť. A veru som chcela.

Prvé stratené kilá motivovali ešte viac. A zrazu som zistila, že ma to baví.

Začala som sa tešiť na tréningy so skvelou parťáčkou a brutálne dobrým trénerom.

A kilá? Tie sú len príjemným bonusom. Hlavné je pre mňa, že sa cítim skvele, pohyb, čo robím má zmysel a čas, ktorý trávim vo fitku je pre mňa zábavou.

Jáj a ešte niekto hovorí, že je to o nájdení sebavedomia. Tak je to kravina. Je to o sebadôvere. O tom, že dokážeš viac než si myslíš. Hlavne, ak máš skvelého trénera, ktorý ťa k výsledkom dovedie.

 

 

kat

Drina, pot, mozole, ubolené celé telo. Asi to znie divne, ale ja som si to nejako takto predstavovala. Lenže pri čísle, na ktorom brzdila ručička mojej váhy v máji 2015 som už naozaj prosila o pomoc. Odpoveďou mi bolo prinajlepšom  len bezradné krčenie čela, váhavé zahmlené rady a odporúčanie maximálne ľahších aeróbnych aktivít, či dlhšej chôdze, s ohľadom na kardiovaskulárny systém, kĺby…blaaa bla blaaaa…. Fuuuuuu….. S tým som nebola vnútorne stotožnená.

Moje telo a duša túžili po poriadnej makačke, pravidlách v chaotickom stravovaní a hlavne po niekom, kto by na mňa v tomto procese nekompromisne dohliadol. Áno. Chcelo to trénera. Dobrého trénera. Najlepšieho trénera. Boba!

Tréningy boli spočiatku „light“, ale s kilami, ktoré radostne odchádzali do zabudnutia, postupne pribúdalo aj na záťaži a náročnosti tréningov. S každým zvládnutým tréningom sa mi dvíhala sebadôvera a nevedela som sa dočkať ďalšieho tréningu. Cielené tréningy, k tomu vzájomná podpora a súhra skvelej sparingparťáčky – a výsledky na seba nenechali dlho čakať. V priebehu 7 mesiacov som sa natešene (a dúfam, že navždy) rozlúčila s 32 kilami živej váhy, prevažne tukových zásob. Spočiatku rozpačitá bacuľka sa pod profesionálnym trénerským dohľadom postupne menila a zmenila na „veľkú babu“. Vo fitku pri veľkých činkách a kladkách sa dnes cítim ako doma. Tréner zo mňa dostáva maximum, často ma ťahá za hranice mojich fyzických ale aj psychických možností. Nenúti do ničoho. Len usmerní. Jeho rady sú však ako jeho tréningy: presné a cielené. Môžeš si vybrať – urobiť si po svojom, alebo sa nechať viesť za svojim cieľom. Jeho nekonečná trpezlivosť, pestré tréningové jednotky, pri ktorých sa nikdy nenudím, dôsledné dodržiavanie techniky, presnosti, profesionalita za každých okolností, individuálny prístup, viditeľné a hmatateľné výsledky spôsobujú u mňa prejavy závislosti na pohybe, tréningoch, na TOM pocite po tréningu, kedy vnímam každú bunku svojho tela.  Keby mi niekto v máji povedal, že v decembri pôjdem súťažiť vo veslovaní a že dokonca aj čosi vyhrám, tak by som si myslela, že je to blázon. Ale s mojím trénerom evidentne nič nie je nemožné.

A keď mi niekto povie, že „hádam už aj stačí, veď si už dosť schudla“, tak sa len pousmejem – NESTAČÍ! Lebo to nie je len o zhodených kilách, pri nich to nekončí. Tam to ešte len začína!

 

___________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Braňo

brano

Po vojne som mal super kondičku. Ale všetky tie roky sedavej práce sa podpísali na mojom výzore a váhe. Keď som žil v UK, začal som cvičiť, aby som sa cítil lepšie. Chodil som cvičiť so sestrou, lebo samého ma to nebavilo. Lebo keď išla aj ona, nemal som výhovorky, prečo nie. Asi po roku, ako som sa vrátil na Slovensko som sa rozhodol, že začnem znovu pravidelne cvičiť. Vo fitku som sa spýtal recepčnej, či je tam nejaký tréner. Povedala, že o chvíľu jeden príde. Tak som čakal a prišiel Boris . V podstate som chcel len niečo poradiť, urobiť nejaký plán. Nemyslel som vtedy, že sa do toho takto vrhneme. Prvé pocity po tréningoch – zomriem. Bolo to úplne niečo iné, ako som poznal doteraz. Ten stupeň námahy. Prvé mesiace boli veľmi vyčerpávajúce. Vôbec som sa netešil na ďalší tréning, ale nechcel som to vzdať, lebo som vedel, že to bude lepšie. Dnes si život bez cvičenia neviem predstaviť. Už to potrebujem. Ten pocit po tréningu … niečo ako radosť. Z toho, čo sme dokázali. Neznášam drepy. Baví ma všetko ostatné – hlavne prsia a chrbát. Občas to vyzerá, že si s Borisom ideme po krku, ale to je proste naša forma komunikácie. A nejaké plány do budúcna? Makať ďalej ako doteraz. Vpred ma ženie nespokojnosť. Lebo stále chcem, aby to bolo lepšie. Lepšie vyzeralo. Bolo viacej sily.